Kompletný sprievodca rastlinami

Kaučukovník brazílsky

Hevea brasiliensis

Hevea brasiliensis, alebo kaučukovník, je strom pochádzajúci z amazonských pralesov (povodia Amazonky a Orinoka), kde pozdĺž vodných tokov môže dorásť až do výšky 40 metrov. Je takmer výhradným zdrojom svetového prírodného kaučuku: zárez do jeho kôry uvoľňuje biely latex, ktorý sa získava čapovaním približne od 7. roku veku stromu. Na prelome 20. storočia bol zavedený do Ázie a Afriky, kde sa mu darí v bezpečí pred jeho hlavným nepriateľom, hubou Microcyclus ulei, ktorá spôsobuje juhoamerickú chorobu listov (SALB), ktorá kedysi zničila brazílske pestovanie kaučukovníkov. V interiéri, kde sa pestuje pre svoje lesklé zelené trojpočetné listy, zostáva oveľa skromnejšej veľkosti. Jeho latex obsahuje proteíny (heín) známe ako alergény: manipulácia so šťavou môže spôsobiť podráždenie pokožky alebo dokonca závažnejšie reakcie u osôb alergických na latex.

Hibertia

Hibbertia

Hibertia je rod s približne 400 druhmi z čeľade Dilleniaceae, takmer všetky pochádzajú z Austrálie, s niekoľkými druhmi na Novej Guinei, Novej Kaledónii, Fidži a Madagaskare. Nazývajú sa kvety guinejskej mince, pretože kvety farbou a tvarom pripomínajú starú anglickú zlatú guinejskú mincu. Väčšina sú vždyzelené kríky, často nízke a tvoriace koberce, a niekoľko z nich sú popínavé rastliny, ako napríklad Hibbertia scandens (hadí vinič), ktorého stonky dosahujú dĺžku viac ako 3 m. Kvety majú päť okvetných lístkov, zvyčajne jasne žlté, niekedy oranžové, a otvárajú sa postupne počas jari a leta.

Ibištek konopovitý

Hibiscus cannabinus

Ibištek bahenný

Hibiscus coccineus

Hibiscus coccineus, známy ako ibištek šarlátový alebo texaská hviezda, je vysoká opadavá trvalka z čeľade slezovitých, pôvodom z močiarov a mokradí juhovýchodných Spojených štátov. Od konca leta do začiatku jesene produkuje nápadné, šarlátovo červené kvety v tvare hviezdy s priemerom až 15 cm nad listami podobnými javoru, dosahujúc výšku 1,8 až 2,4 m. Darí sa mu v neustále vlhkej až zamokrenej pôde a na plnom slnku, vďaka čomu je ideálny pre okraje jazierok, dažďové záhrady a výsadby pre opeľovače.

Mandrinette

Hibiscus genevei

Hibiscus genevei (tiež písaný H. genevii) je ker z čeľade slezovitých (Malvaceae), endemický na ostrove Maurícius v Indickom oceáne. Dorastá do výšky 2-3 m s eliptickými listami dlhými 4-7 cm a solitérnymi kvetmi na dlhých stopkách, s piatimi rozprestretými okvetnými lístkami bielej až svetloružovej farby a červeným stredom, často s priemerom viac ako 10 cm. Predpokladalo sa, že bol vyhynutý asi 150 rokov, kým bol znovuobjavený v roku 1968, a v súčasnosti je to veľmi vzácna rastlina pestovaná hlavne v ochranárskych škôlkach a botanických záhradách.

Ibištek hladký

Hibiscus laevis

Hibiscus laevis je statná, vzpriamená bylinná trvalka pochádzajúca z mokradí Severnej Ameriky, pomenovaná podľa svojich charakteristických trojlaločných listov v tvare halapartne. Od leta do jesene kvitne veľkými kvetmi podobnými topoľovke v bielej až ružovej farbe s tmavým bordovým stredom, ktoré sa otvárajú cez deň a na noc zatvárajú.

Ibištek močiarny

Hibiscus moscheutos

Hibiscus moscheutos, všeobecne známy ako ibištek močiarny alebo ibištek s purpurovým okom, je mrazuvzdorná trvalka pochádzajúca z východnej Severnej Ameriky. Produkuje obrovské kvety veľkosti taniera – až 30 cm v priemere – v odtieňoch bielej, ružovej, červenej a burgundskej, často s nápadným purpurovým stredom. Napriek svojmu tropickému vzhľadu je plne mrazuvzdorný až do zóny USDA 4, pričom každú zimu odumiera až k zemi a na jar znova vyráža.

Konfederátska ruža

Hibiscus mutabilis

Konfederátska ruža (Hibiscus mutabilis) je rýchlorastúci opadavý ker alebo malý strom pochádzajúci z južnej Číny. Je obdivovaná pre svoje nádherné kvety, ktoré sa ráno otvárajú biele alebo bledoružové a počas dňa postupne tmavnú až do sýtej karmínovočervenej farby – a to všetko v priebehu jediného dňa. Rastliny môžu dosiahnuť výšku až 4,5 metra a od konca leta do jesene hojne kvitnú.

Ibištek čínsky

Hibiscus rosa-sinensis

Hibiscus rosa-sinensis, všeobecne známy ako ibištek čínsky alebo tropický ibištek, je kvitnúci vždyzelený ker z čeľade Malvaceae, pochádzajúci z tropickej Ázie. Počas celého roka produkuje veľké, nápadné kvety v širokej škále farieb a je hojne pestovaný ako okrasná rastlina v záhradách a nádobách po celom svete.

Ibištek

Hibiscus sabdariffa

Hibiscus sabdariffa, všeobecne známy ako ibištek, je rýchlorastúci jednoročný alebo krátkodobý trvalý ker pôvodom zo západnej Afriky. Je celosvetovo oslavovaný pre svoje živé červené kalichy používané na výrobu ibiškovníkového čaju, džemov a liečivých prípravkov. Rastlina produkuje nápadné bledožlté kvety s tmavočerveným stredom a v teplých podmienkach dorástá až do výšky 3 metrov. Jeho kalichy, listy, semená aj korene sú jedlé a cenené tak okrasne, ako aj liečebne.

Ibištek sýrsky

Hibiscus syriacus

Ibištek sýrsky (Hibiscus syriacus) je opadavý ker pochádzajúci z východnej Ázie, široko pestovaný pre svoje nápadné kvety v odtieňoch bielej, ružovej, fialovej a červenej. Kvitne od leta do jesene, keď väčšina ostatných kríkov už dokvitla, čo z neho robí rastlinu s veľkou okrasnou hodnotou. Je národným kvetom Južnej Kórey, kde symbolizuje vytrvalosť a nesmrteľnosť.

Jastrabník

Hieracium

Jastrabník (Hieracium) je veľký a taxonomicky zložitý rod kvitnúcich rastlín z čeľade astrovité (Asteraceae), ľudovo známy ako jastrabník. Názov rodu pochádza zo starogréckeho 'hierax' (jastrab), čo súvisí so starou legendou, podľa ktorej jastraby používali mliečnu šťavu z rastliny na ostrenie zraku. Jastrabníky sú trváce byliny, ktoré tvoria prízemné ružice chlpatých, často drsných listov a vytvárajú vzpriamené kvetné stonky s malými žltými alebo oranžovými úbormi, podobnými púpave. Rozmnožovanie je špecifické: väčšina druhov sa rozmnožuje apomixiou, čím vznikajú semená geneticky identické s materskou rastlinou bez oplodnenia, čo viedlo botanikov k opisu niekoľkých stoviek až tisícov mikrodruhov. Hoci sú niektoré druhy cenené ako nenáročné divoké rastliny pre prírodné záhrady a opeľovače, mnohé iné (ako jastrabník oranžový a jastrabník lúčny) sú agresívne kolonizátory klasifikované ako invázne buriny v Severnej Amerike, na Novom Zélande a v častiach Austrálie, kde konkurujú pôvodnej vegetácii a pastvinám.

Jastrabník okolíkatý

Hieracium umbellatum

Jastrabník okolíkatý je trváca bylina z čeľade astrovité (Asteraceae), pôvodom z miernych oblastí severnej pologule (Európa, Ázia a Severná Amerika). Vytvára trsy s úzkymi, zubatými listami a produkuje okolíkaté súkvetia s niekoľkými žltými úbormi podobnými púpave, ktoré kvitnú od leta do jesene. Je to nenáročná rastlina, typická pre okraje ciest, otvorené polia a piesočnaté pôdy.

Kaktus opičí chvost

Hildewintera colademononis

Hildewintera colademononis, klasifikovaná aj ako Cleistocactus colademononis, je epifytický a previsnutý kaktus pochádzajúci z vlhkých skalnatých svahov provincie Florida v departemente Santa Cruz v Bolívii, kde rastie visiaci na stenách v nadmorských výškach do 1 500 metrov. Jeho valcovité stonky s priemerom 3 až 7 cm môžu dosiahnuť dĺžku až 2,5 metra a sú pokryté desiatkami bielych, tenkých a mäkkých tŕňov pripomínajúcich srsť, ktoré evokujú chlpatý opičí chvost – odtiaľ pochádza aj jeho ľudový názov. Medzi jarou a letom vytvára žiarivo červené kvety dlhé až 8 cm, ktoré vyrastajú takmer vodorovne pozdĺž stoniek. Ide o relatívne rýchlo rastúci druh, ideálny pre závesné kvetináče, ktorý získal prestížne ocenenie Award of Garden Merit od Kráľovskej záhradníckej spoločnosti (RHS).

Amaryllis / Hippeastrum (rod)

Hippeastrum

Hippeastrum je rod veľkých, cibuľovitých trvaliek z čeľade Amaryllidaceae, pôvodne pochádzajúcich z tropických a subtropických oblastí Južnej Ameriky. Bežne – hoci nepresne – označované ako amaryllis, tieto rastliny produkujú nádherné trúbkovité kvety v odtieňoch červenej, ružovej, bielej, oranžovej a lososovej farby, ktoré zvyčajne kvitnú v zime a na jar. Rod zahŕňa viac ako 116 druhov a stovky hybridných kultivarov. Všetky časti rastliny, najmä cibuľa, obsahujú alkaloidy lykorínu, čo ich robí toxickými pre domáce zvieratá aj ľudí.

Amarylka

Hippeastrum puniceum

Hippeastrum puniceum, amarylka, je cibuľovitá rastlina z čeľade amarylkovitých (Amaryllidaceae), pôvodom z tropickej Južnej Ameriky a Karibiku. Po stáročia sa pestuje v záhradách Brazílie a iných teplých krajín (tiež známa ako Hippeastrum equestre). Cibuľa s priemerom 4 až 5 cm vytvára páskovité listy dlhé 25 až 60 cm a duté stonky vysoké 30 až 60 cm s 2 až 4 trúbkovitými kvetmi, dlhými 8 až 12 cm, oranžovo-červenej farby so zelenkasto-bielou hrdlom. V teplom podnebí kvitne väčšinu roka a v zime odpočíva. Je to divoký druh, z ktorého pochádza mnoho hybridných amaryliek. Celá cibuľa obsahuje alkaloidy ako lykorín a je toxická pri požití.

Zornica

Hippeastrum reginae

Hippeastrum reginae, bežne známa ako zornica alebo amarylka, je cibuľovitá trvalka z čeľade amarylkovité, pochádzajúca z tropických a subtropických oblastí Južnej Ameriky. Produkuje veľkolepé kvety v tvare trúbky v odtieňoch červenej, ružovej, bielej, oranžovej a v dvojfarebných kombináciách na vzpriamených stonkách dosahujúcich výšku až 60 cm. Široko sa pestuje ako okrasná rastlina v kvetináčoch a záhradách, cenená najmä pre svoje žiarivé zimné a jarné kvitnutie.

Pásikavá barbadoská ľalia

Hippeastrum striatum

Pásikavá barbadoská ľalia (Hippeastrum striatum) je cibuľovitá kvitnúca trvalka pochádzajúca z východnej a južnej Brazílie, patriaca do čeľade amarylkovitých (Amaryllidaceae). Produkuje pevné kvetné stonky nesúce 2 až 4 trúbkovité kvety, jasne červené s výrazným zeleným kýlom siahajúcim do polovice každého okvetného lístka. Je to populárna okrasná cibuľovina cenená pre svoje nápadné kvitnutie od neskorej zimy do skorej jari.

Amaryllis

Hippeastrum vittatum

Amaryllis (Hippeastrum vittatum) je cibuľovitá rastlina pochádzajúca z Južnej Ameriky, patriaca do čeľade Amaryllidaceae. Vyznačuje sa veľkými, okázalými trubkovitými kvetmi, ktoré môžu dosiahnuť priemer až 20 cm. Patrí medzi najobľúbenejšie cibuľovité rastliny na pestovanie v interiéri, najmä počas zimy a jari.

Hviezdovka

Hippobroma longiflora

Hippobroma longiflora, známa ako hviezdovka, je trváca bylina so vzpriamenou alebo poliehavou stonkou, pôvodom z Jamajky. Dnes je naturalizovaná v tropických a subtropických vlhkých oblastiach, zvyčajne na brehoch potokov a priekop. Jej listy sú jednoduché, striedavé, elipsovitého až kopijovitého tvaru so zúbkovanými okrajmi, merajúce 5 až 15 cm. Kvety sú jednotlivé, biele a voňavé, s tenkou kvetnou rúrkou dlhou 6 až 12 cm zakončenou piatimi špicatými lalokmi – čo je adaptácia na opelenie lišajmi s dlhým cušiakom. Považuje sa za jednu z najnebezpečnejších rastlín na pestovanie: celá rastlina, najmä mliečna šťava, obsahuje pyridínové alkaloidy ako lobelín a nikotín. Kontakt so šťavou spôsobuje intenzívne pálenie pokožky a slizníc a pri zasiahnutí očí môže vyvolať dočasnú slepotu; požitie je nebezpečné pre ľudí aj zvieratá (vrátane dobytka, psov a mačiek), môže spôsobiť vracanie, tras, svalovú paralýzu a v závažných prípadoch smrť.

Mancinela

Hippomane

Hippomane je malý rod z čeľade mliečnikovité (Euphorbiaceae), ktorý zahŕňa tri druhy stromov a kríkov pochádzajúcich z tropickej Ameriky. Najznámejším druhom je mancinela obyčajná (Hippomane mancinella), pôvodom z južnej Floridy, Karibiku, Mexika, Strednej Ameriky, severu Južnej Ameriky a Galapág; ďalšie dva druhy, H. horrida a H. spinosa, rastú výhradne na ostrove Hispaniola. Mancinela rastie na plážach, dunách a okrajoch mangrovníkov ako vysoký ker alebo strom dorastajúci do 15 m, so sivo-hnedou popraskanou kôrou, lesklými listami dlhými 5 až 10 cm a klasmi drobných zeleno-žltých kvetov. Jej plody pripomínajú malé zelené jablká s priemerom 2,5 až 5 cm a majú sladkú vôňu. Považuje sa za jeden z najnebezpečnejších stromov na svete: všetky jeho časti sú extrémne jedovaté. Mliečna miazga spôsobuje popáleniny pokožky a očí a konzumácia plodov môže byť smrteľná. Na Floride je zapísaný ako ohrozený druh a jeho korene pomáhajú stabilizovať piesok na plážach proti erózii.

Rakytník rešetliakový

Hippophae rhamnoides

Rakytník rešetliakový (Hippophae rhamnoides) je trnitý opadavý ker z čeľade hlošinovité (Elaeagnaceae), pôvodom z chladných a miernych oblastí Eurázie – od pobrežia Baltského a Severného mora až po himalájske podhorie. Vyznačuje sa striebristosivými úzkymi listami a v neskorom lete až jeseni bohato obsypanými jasnooranžovými bobuľami, ktoré sú vysoko cenené pre obsah vitamínu C a ďalších antioxidantov. Ide o dvojdomú rastlinu (samostatné samčie a samičie jedince), extrémne odolnú voči mrazu, suchu, vetru aj slanému pobrežnému vzduchu.

Hohenbergia

Hohenbergia

Hohenbergia je rod broméliovitých rastlín z čeľade Bromeliaceae, zahŕňajúci približne 53 druhov pochádzajúcich z Antíl, polostrova Yucatán a severnej časti Južnej Ameriky (Kolumbia, Venezuela a Brazília). Tvoria ružice širokých, tuhých a mierne klenutých listov, často s tŕňmi na okrajoch, ktoré sa v strede spájajú a vytvárajú prirodzenú „nádržku“ na hromadenie vody a nečistôt. Vytvárajú jedno nápadné centrálne kvetenstvo v tvare klasu, ktoré môže kvitnúť mesiace, s listeňmi a kvetmi v odtieňoch červenej, lososovej, ružovej, bielej alebo fialovej.

Homalanthus

Homalanthus

Homalanthus je rod rýchlorastúcich tropických stromov a kríkov z čeľade mliečnikovité (Euphorbiaceae), pôvodom z Austrálie, Papuy-Novej Guiney a tichomorských ostrovov. Tieto pionierske rastliny rýchlo kolonizujú narušené okraje lesov a čistiny, čím zohrávajú kľúčovú úlohu pri regenerácii tropických pralesov. Majú veľké listy srdcovitého tvaru, ktoré pred opadnutím nadobúdajú intenzívne červené odtiene, a vo všetkých pletivách produkujú mliečny latex. Viaceré druhy, najmä Homalanthus nutans, vzbudili vedecký záujem vďaka obsahu prostratínu, zlúčeniny s antivírusovou aktivitou proti HIV, ktorá bola objavená na základe tradičných samojských etnobotanických poznatkov.

Homalomena

Homalomena

Homalomena je rod s približne 150 druhmi tropických áronovitých rastlín pochádzajúcich z juhovýchodnej Ázie a častí tropickej Južnej Ameriky, ktoré sa pestujú ako izbové rastliny pre svoje lesklé listy v tvare srdca alebo štítu. Toto je profil starostlivosti na úrovni rodu, ktorý zahŕňa bežné druhy v pestovaní, ako je Homalomena rubescens a jej kultivary („Emerald Gem“, „Selby“); jednotlivé druhy sa mierne líšia veľkosťou v dospelosti a farbou listov.

Homalomena

Homalomena rubescens

Homalomena rubescens je vždyzelená, podzemkatá áronovitá rastlina príbuzná filodendronom, pôvodom z Assamu, Sikkimu, Bangladéša a Mjanmarska, kde rastie na vlhkej pôde tropických lesov. Vytvára trsy lesklých, srdcovitých zelených listov na dlhých vínovo-červených stonkách, ktoré sú často zospodu červenkasté. Súkvetie sa nachádza blízko zeme: bordovo-červený tulec obklopujúci biely šúľok. V interiéri dosahuje výšku 30 – 90 cm a šírku približne 60 cm, pričom rastie miernym tempom. Predáva sa pod názvom 'King of Hearts' alebo ako kultivar 'Maggy'. Všetky časti rastliny obsahujú kryštály šťaveľanu vápenatého.

Jačmeň

Hordeum

Hordeum je rod jačmeňov, ktorý zahŕňa 30 až 40 druhov jednoročných a trvácich tráv z miernych oblastí Afriky, Eurázie a Ameriky. Najznámejším je jačmeň siaty (Hordeum vulgare), jedna z najstarších obilnín na svete, používaná ako potravina, krmivo a slad na výrobu piva a whisky. Rod zahŕňa aj jačmeň hrivnatý (Hordeum jubatum), vysádzaný ako okrasná tráva pre svoje hodvábne klasy, a jačmeň myší (Hordeum murinum), bežný na ruderálnych plochách. Rastliny dorastajú do 1,6 m a majú klasy s dlhými osťami, štetinami, ktoré dali rodu meno.

Jačmeň myší

Hordeum murinum

Jačmeň myší je nízka, trsnatá jednoročná tráva z rodu jačmeň, pôvodom zo Stredomoria, strednej Európy, západnej Ázie a severnej Afriky, ktorá je dnes široko naturalizovaná v miernych oblastiach po celom svete. Dorastá do výšky 30 – 50 cm a vytvára nerozkonárené klasy dlhé až 10 cm, ktoré dozrievajú zo zelenej do slamovožltej farby. Je to typická rastlina narušených pôd bohatých na dusík, ktorej sa darí v špárach chodníkov, na múroch, pri cestách a na ruderálnych plochách, pričom kvitne od mája do júla. Hoci je v obilných poliach a na pastvinách problematickou burinou, v suchých oblastiach slúži aj ako krmivo pre pasúci sa dobytok.

Jačmeň

Hordeum vulgare

Jačmeň (Hordeum vulgare) je jednou z najstarších domestikovaných obilnín, pochádzajúci z Úrodného polmesiaca na Blízkom východe spred približne 10 000 rokov. Je to odolná jednoročná tráva, široko pestovaná na sladovanie, výrobu piva, kŕmenie zvierat a ľudskú spotrebu.

hríb červený

Hortiboletus rubellus

Hortiboletus rubellus, známy ako hríb červený, je jedlá huba z čeľade hríbovitých. Vyznačuje sa sýto červeným až vínovým klobúkom, ktorý je v mladosti zamatový. Rúrky sú žlté, po otlačení modrejú. Hlúbik je zvyčajne žltý s červeným žíhaním alebo bodkovaním. Rastie v listnatých lesoch, parkoch a záhradách, často pod dubmi, lipami alebo hrabmi, s ktorými tvorí mykorízu.

Hosta

Hosta

Hosty sú rod rastlín všeobecne známych ako ľuľkovce. Sú široko pestované ako rastliny tolerantné voči tieňu, cenené predovšetkým pre svoje listy. Ich listy sa vyznačujú širokým spektrom tvarov, veľkostí a farieb vrátane rôznych odtieňov zelenej, modrej a zlatej, často so strakatými vzormi. Hoci sú pestované najmä pre lístnatú hmotu, v lete vytvárajú elegantné klasy zvonkovitých kvetov.

Bohyška 'Fire and Ice'

Hosta 'Fire and Ice'

Bohyška 'Fire and Ice' je kompaktný a panašovaný trvalkový kultivar, cenený pre svoje srdcovité listy so širokými bielymi stredmi a tmavozelenými okrajmi. Ide o reverznú mutáciu (reverse sport) obľúbenej hosty 'Patriot'. Vytvára úhľadný, vzpriamený trs listov, z ktorých uprostred leta vyrastajú stonky s levanduľovými kvetmi v tvare zvončeka. Keďže veľká časť listového pletiva postráda chlorofyl, rastie pomaly, ale trpezlivých záhradkárov odmení výrazným kontrastom.

Bohyška Fortuneova

Hosta fortunei

Hosta fortunei, bežne známa ako bohyška Fortuneova alebo funkia, je trsovitá bylinná trvalka cenená pre svoje široké, srdcovité modrozelené až zelené listy, ktoré majú často krémové alebo zlaté okraje či pruhy v závislosti od kultivaru. Predpokladá sa, že pochádza z pestovaných rastlín v Japonsku. Dobre sa jej darí v tieni a v lesných záhradách, kde v lete vyháňa vysoké stonky s bledofialovými kvetmi v tvare zvončeka. Jej bujné, textúrované listy z nej robia základný prvok tieňomilných záhrad a zmiešaných záhonov.

Bohyška kopijovitolistá

Hosta lancifolia

Hosta lancifolia, známa ako bohyška kopijovitolistá, je kompaktná, trsy tvoriaca trvalka, cenená pre svoje elegantné tmavozelené kopijovité listy. Pochádza z Japonska a Číny, výborne sa jej darí v tienistých záhradách a patrí medzi najprispôsobivejšie hosty na pôdopokryvné účely a pestovanie v kvetináčoch. Koncom leta vytvára lievikovité kvety v odtieňoch od levanduľovej po fialovú, ktoré lákajú kolibríky a včely.

Voňavá skorocelová ľaliovka

Hosta plantaginea

Hosta plantaginea, bežne známa ako voňavá skorocelová ľaliovka alebo augustová ľalia, je bylinkový trvalý trávnik pôvodom z Číny. Je obľúbená pre svoje veľké, lesklé, srdcovité listy a výnimočne voňavé biele trúbkovité kvety, ktoré kvitnú na konci leta. Na rozdiel od väčšiny host jej kvety vydávajú sladkú, silnú vôňu, najmä vo večerných hodinách, čo z nej robí obľúbenú rastlinu do tienistých záhrad po celom svete.

Hosta Sieboldova

Hosta sieboldiana

Hosta sieboldiana je veľká, mohutná tieňomilná trvalka pôvodom z Japonska, obľúbená pre svoje rozsiahle modrosivé listy, ktoré môžu dosiahnuť dĺžku 35 cm. Tvorí dramatický klenutý trsnatý porast vysoký až 60 cm a široký až 150 cm, vďaka čomu patrí medzi najimpozantnejšie pôdopokryvné rastliny pre zatienené záhrady.